Periodický systém

Do konca 18. st. Bolo známych asi len 30 chemických prvkov, no do polovici 19. pribudlo ďalších 30 prvkov čo zapríčinilo snahy zoradiť tieto prvky do nejakého systému. Prvé pokusy boli veľmi jednoduché šlo o rozdelenie na kovy a nekovy. No tento systém nestačil a tak ako prvý prišiel Döbereiner so svojou teóriou triád, po ňom nasledoval Newlands so zákonom oktáv čo už bol veľký skok. Lottar Mayer v roku 1869 zhotovil graf kde dával do vzťahu atómový objem prvkov s atómovou hmotnosťou. Ale najväčší objav spravil D.I. Mendelejev so zákonom periód.  

D.E.Döbereiner- prvky s podobnými chemickými vlastnosťami možno usporiadať do trojíc- triád, v ktorých relatívna atómová hmotnosť stredného prvku je daná aritmetickým priemerom relatívnych atómových hmotností dvoch susediacich prvkov.

J.Newlands- objavil zákon oktáv, každý 8. prvok v rade prvkov usporiadaných podľa stúpajúcej relatívnej atómovej hmot., má vždy podobné chem. a fyz. vlastnosti, prvky rozdelil do radov a skupín

D.I.Mendelejev- Profesor chémie v Petrohrade vyriešil problém vhodného usporiadania prvkov do súst., vychádzal z predpokladu, že medzi prvkami musí existovať určitý vzťah, ktorý ich spája do jedinej sústavy, objavil jeden zo základných prírodných zákonov- periodický zákon1: Vlastnosti prvkov a ich zlúčenín sú periodickou funkciou ich relatívnych atómových hmotností.

Po tom ako bola objavená stavba atómu sa zistilo že periodickosť prvkov nie je založená na ich atómových hmotnostiach ale na počte protónov v ich jadre.
periodický zákon2: Vlastnosti prvkov a ich zlúčenín sú periodickou funkciou ich protónových čísiel.

Štruktúra periodickej tabuľky prvkov:
1)-vo vodorovnom smere je tabuľka rozdelená na 7 periód
2)-vo vertikálnom smere na 16 skupín prvkov- ďalej sa rozdeľujú na skupiny Aa B (I.A až VIII.A => hlavná podskupina, I.B až VIII.B => vedľajšia podskupina)
prvky tej istej skupiny majú rovnakú štruktúru valenčných elektrónov, majú podobné vlastnosti.
›prvky tej istej periódy majú rozličný počet aj usporiadanie valenčných elektrónov, majú rozdielne vlastnosti
›Z postavenia prvku v periodickej tabuľke možno určiť elektrónovú konfiguráciu atómu a naopak.
›Valenčné elektróny majú podstatný vplyv na fyzikálne a chemické vlastnosti prvkov.

Na základe postavenia daného prvku v periodickej tabuľke a jeho elektrónovej konfigurácie možno vysvetliť, ale aj predpovedať mnohé vlastnosti prvkov a ich zlúčenín:

1) z elektrónovej konfigurácie atómu prvkov stojacich v skupine vyplýva, že s narastajúcim protónovým číslom zľava doprava: - narastá aj kladný náboj jadra atómu, ktorý spôsobuje, že sú elektróny viac priťahované k jadru a atómový polomer klesá
2) atómové polomery prvkov v periódach zľava doprava klesajú
3) atómové polomery prvkov v skupinách smerom nadol stúpajú

Hodnoty ionizačnej energie s rastúcim počtom valenčných elektrónov rastú.
Z hodnôt ionizačnej energie a elektrónovej afinity sa určuje elektronegativita prvkov:
- elektronegativita prvkov v perióde zľava doprava plynule narastá
1) prvky, ktorých atómy majú malý počet valenčných elektrónov, tieto elektróny veľmi ľahko odovzdávajú svojim reakčným partnerom a správajú sa ako silné redukovadlá.
2) prvky, ktorých atómy majú takmer celkom obsadené p orbitaly, ľahko pri reakcii chýbajúce elektróny prijímajú a správajú sa ako silné oxidovadlá
3) V perióde zľava doprava klesá redukčná schopnosť a rastie oxidačná schopnosť prvkov
4) V zlúčeninách prvkov v perióde smerom doprava stúpa kovalentný charakter väzieb (klesá ich polarita)   
5) Kovové vlastnosti prvkov v skupinách smerom nadol narastajú.

V periódach narastajú nekovové vlastnosti smerom zľava doprava.

Kovy
sú lesklé, kujné a ťažné, majú veľkú hustotu, v zlúčeninách tvoria katióny, pôsobia ako redukovadlo, ich oxidy sú zásadotvorné, v zlúčeninách tvoria aj komplexné katióny
Nekovy
sú nelesklé, nie sú kujné a ťažné, majú malú hustotu, v zlúčeninách tvoria anióny, pôsobia ako oxidovadlo, ich oxidy sú kyselinotvorné, v zlúčeninách tvoria aj komplexné anióny